Kuriozity zo sveta knižných zberateľov

Zberatelia kníh si za stáročia vytvorili vlastné zvyky, slovník aj legendy. Niektoré veci, ktoré ich zaujímajú, by bežného čitateľa ani nenapadli: chyba v jedinom slove, maľba skrytá na okraji listov alebo reťaz, ktorou bola kniha kedysi pripútaná k pultu.

Chyby, ktoré zvyšujú cenu

Roku 1631 vyšla v Londýne Biblia, v ktorej v siedmom prikázaní vypadlo slovo „not“. Čitatelia sa tak dočítali, že majú cudzoložiť. Kráľovskí tlačiari Robert Barker a Martin Lucas dostali pokutu, väčšina nákladu bola zničená a vydanie sa dodnes volá Wicked Bible, teda Hriešna biblia. Zachovalo sa len niekoľko výtlačkov.

Iné biblie dostali prezývky podľa nezvyčajného prekladu. Ženevskej biblii z roku 1560 hovoria Angličania Breeches Bible, lebo Adam a Eva si v nej po prvom hriechu zošijú z figových listov nohavice. Zberatelia takéto zvláštnosti vyhľadávajú, pretože podľa nich vedia presne určiť vydanie. Platí to aj pri novších knihách: prvý náklad sa od dotlače niekedy líši len preklepom, ktorý neskôr opravili, a to stačí, aby mal inú cenu.

Čo sa skrýva na okraji listov

V Anglicku sa v 18. a 19. storočí rozšírila maľba na oriezke. Keď je kniha zatvorená, oriezka je pozlátená a nič na nej nevidno. Keď listy jemne posuniete do vejára, objaví sa krajinka, portrét alebo pohľad na mesto. Mnohé takéto maľby pribudli na starých knihách až dodatočne, keď o ne začali mať zberatelia záujem. Existujú aj dvojité maľby: jeden výjav sa ukáže pri posunutí listov jedným smerom, druhý pri posunutí opačným.

Stredovekí pisári sa krádeží báli natoľko, že na koniec rukopisu písali kliatby. Zlodejovi v nich hrozila choroba, vyobcovanie alebo večné zatratenie. Praktickejšie riešenie mali knižnice: knihy pripevňovali reťazou k pultu alebo k polici. Reťaz bola pribitá na hranu dosky, takže sa kniha dala vytiahnuť a čítať pri pulte, ale nie odniesť. Na polici preto stála chrbtom dovnútra a oriezkou von. Najväčšia zachovaná knižnica s reťazami je v katedrále v anglickom meste Hereford.

Stopy predošlých majiteľov

Pre mnohých zberateľov je zaujímavejší osud konkrétneho výtlačku než samotný text. Ex libris, nalepená grafika alebo pečiatka s menom majiteľa, prezradí, v ktorej knižnici kniha stála. Najstaršie známe ex librisy pochádzajú z nemeckých krajín 15. storočia. Ex librisy sa medzičasom stali samostatným zberateľským odborom, pretože mnohé sú malé grafiky od známych výtvarníkov, a ľudia ich zbierajú aj bez kníh. Výtlačok s venovaním autora alebo s poznámkami známeho čitateľa sa cení viac ako rovnaké vydanie bez príbehu.

Opačný prípad sú knihy s pečiatkou verejnej knižnice. Vyradené knižničné výtlačky sú bežné a lacné a zberatelia ich obchádzajú, lebo pečiatky, štítky a prelepené obaly knihu poznačia natrvalo. Ak kupujete staršiu knihu a inzerát o pečiatkach či venovaní mlčí, spýtajte sa na ne predajcu. Pri prezeraní ponuky kníh je to otázka na pár sekúnd.

Zberateľská vášeň má aj meno

Angličan Thomas Frognall Dibdin vydal roku 1809 knihu Bibliomania, v ktorej s humorom opisoval zberateľov, ktorí sa hnali za prvými vydaniami, výtlačkami na pergamene a nerozrezanými hárkami. Japončina má slovo cundoku pre zvyk kupovať knihy a nechávať ich nečítané na kope. Doklad, že to nie je nový zvyk, sa dá nájsť aj v antikvariátoch. Staršie knihy sa predávali so zloženými hárkami, ktoré si čitateľ rozrezal nožom. Ak sú listy dodnes spojené, knihu za celé desaťročia nikto neotvoril.

Čo zberatelia a čitatelia práve zháňajú, ukazuje zoznam hľadaných kníh; ak niektorú z nich máte doma, môžete ju hľadajúcemu ponúknuť.